Dr. Tomáš Dobránsky
Dnes vieme zmerať tisíce biologických parametrov.
Dokážeme analyzovať gény, sledovať aktivitu buniek a skúmať procesy, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami neviditeľné.
Čím viac toho vieme, tým viac si uvedomujeme, že ľudský organizmus nie je súbor oddelených orgánov. Rozdeľujeme človeka na srdce, mozog, svaly či trávenie. Ľudský organizmus však takto nefunguje. Je to nesmierne zložitý systém vzťahov.
Telo dospelého človeka tvorí približne 37 biliónov buniek. Jeden organizmus. Milióny procesov prebiehajúcich každú sekundu. Zdravie nevzniká v jednej bunke ani v jednom orgáne. Je výsledkom dokonalej spolupráce celého organizmu. Práve pochopenie týchto súvislostí je základom spôsobu, akým premýšľam o výžive, prírode a vede.
Najlepšie receptúry vznikajú vtedy, keď najprv pochopíme, ako funguje príroda.
Viac ako štyridsať rokov sa venuje základnému aj aplikovanému výskumu. Skúma biologické procesy, ktorými medzi sebou komunikujú bunky ľudského organizmu, a vzťahy medzi výživou, prostredím a prirodzenými regulačnými mechanizmami organizmu.
Od otázky k súvislostiam.
Naše receptúry nevznikajú sledovaním trendov. Začínajú pochopením človeka, prírody a vzťahov, ktoré medzi nimi prirodzene existujú.
Veda nezačína
odpoveďami.
Začína otázkami.
Po viac ako štyridsiatich rokoch práce vo vede a aplikovanom výskume som pochopil jednu jednoduchú vec.
Ľudské telo je systém miliárd buniek, ktoré medzi sebou neustále komunikujú. Každá zmena ovplyvňuje ďalšie procesy. Každé rozhodnutie organizmu je výsledkom množstva vzájomných vzťahov.
Preto vo vede nehľadám skratky. Hľadám súvislosti.
Príroda ma naučila rešpektu.
Často sa predpokladá, že čím viac vieme, tým viac máme odpovedí. Moja skúsenosť je opačná. Každý nový poznatok otvára ďalšie otázky. Práve preto sa učíme pokore.
Pretože čím hlbšie rozumieme prírode, tým viac si uvedomujeme, ako dokonale funguje. My sa musíme naučiť lepšie jej rozumieť.
Možno práve preto dnes opäť objavujeme to, čo tu bolo vždy. Nie preto, že by sme sa chceli vrátiť do minulosti. Ale preto, že chceme lepšie pochopiť prítomnosť.
Príroda nevytvára nič zbytočné. A práve to je pre mňa najväčšia inšpirácia.
Najprv otázka. Potom receptúra.
Každá receptúra Cafézia vzniká rovnakým spôsobom.
Nie v reklamných trendoch. Ale v biológii, biochémii a prirodzených procesoch ľudského organizmu.
Preto receptúry nevznikajú pridávaním čo najväčšieho množstva účinných látok. Vznikajú pochopením ich vzájomných vzťahov.
Menej môže znamenať viac.
Vo vede veľmi rýchlo pochopíte, že viac nie je vždy lepšie.
Neplatí to pri vitamínoch. Neplatí to pri mineráloch. Neplatí to ani pri rastlinách.
A predovšetkým správne súvislosti.
